Slovensko je poznaním smiešne malé, napokon učíme sa len 150 rokov oproti tisícom rokov a lepšie situovaných štátov. A tu sa náhodou zamiluje do nejakej Slovenky akýsi sedliacky syn z Burgenlandu a za pár rokov sa z neho vykľuje žurnalista formátu Karla Čapka. To potešenie čítať…
To ozaj musí byť v človeku niečo mimoriadne: len tak píše a len tak nadchýňa srdcia. Bravo Martin!
A ešte to smiešnosmutné šťastie: on sa motá za frajerkami (teda, ak o tom vedia) práve po miestach, ktoré sú dnes centrom sveta.
Svojho času Šimek a Grossman písali humorné poviedky, ktoré čítali v Semafore, jedna z nich bola o súťaži v jedení. Vyhral Ukrajinec, ktorý hovoril : „my Ukrajinci remizi neznajem!“. A záverečné Grossmana: „kdepak ten člověk měl tréning, o ktorém sa nám ani nezdálo!“